HN 9.7.2015 str.5

http://hn.hnonline.sk/slovensko-119/vlastnici-bytov-s-regulovanym-najmom-dostanu-miliony-833459

A čo sa do novín nedostalo :

Dobrý deň,

som redaktorom Hospodárskych novín a pripravujem tému o reštituovaných bytoch. Chcel by som zahrnúť aj reakciu nájomníkov v reštituovaných bytoch.

Otázky:

1. Ako sa stavajú nájomníci k tomu, že ESĽP zamietol ich sťažnosti?

2. Ako vnímate súčasnú situáciu?

3. Štát sa do konca roku 2016 zaviazal vyriešiť problém nájomníkov. Ako postupuje v zháňaní náhradného nájomného bývania?

4. V čom bol problém nájomníkov, že odmietali opustiť reštituované byty?

Vopred veľmi pekne ďakujem za reakciu.

ad 1

Rozhodnutie ESĽP vnímame ako politické. Z troch bodov sťažnosti odôvodnil súd len jeden ako zjavne neopodstatnený. Pokiaľ ide o ďalšie dva body tak našu sťažnosť kde sme namietali, že nám v roku 1991 boli bez akejkoľvek náhrady odobraté užívateľské práva k legálne nadobudnutým bytom súd zamietol z dôvodu niekoľkotýždňového časového nesúladu medzi skutkom a vstupom vtedajšieho Československa do Rady Európy. Napriek tomu, že dôsledky pre ľudí pretrvávajú ďalších 25 rokov. Zdôvodnenie zamietnutia tretieho bodu, kde sme namietali diskrimináciu, keďže sme si na rozdiel všetkých od všetkých ostatných občanov nemohli výhodne kúpiť byty do vlastníctva, a to len kvôli opatreniam na strane štátu súd konštatoval, že sťažnosť nemožno prijať, pretože štát prijal práve tie opatrenia a v takej podobe, v akej sme ich zamietli. Toto už považujeme za absurdné zdôvodnenie. Jednoducho – súd pred našim rozhodnutím vyhovel vlastníkom, čo nespochybňujeme a práva vlastníkov rešpektujeme a nechcel si komplikovať situáciu aj problémom nájomníkov. Takže prijal také rozhodnutie aké prijal.

ad 2

Súčasnú situáciu hodnotíme ako výsledok ignorácia našich návrhov zo strany štátu aj samosprávy. Už v r. 2007 sme predložili návrh riešenia a ďalších 8 rokov presviedčame štát aby ho prijal. Ak by bol náš návrh akceptovaný nemusel byť žiaden problém so štrasburským rozsudkom a odškodnením vlastníkov, spokojní by boli aj nájomníci a štát by riešenie vyšlo ďaleko menej než to, ktoré si nakoniec napriek nesúhlasu všetkých zainteresovaných podobe zákona 260/2011 presadil.

ad 3

Odpoveď nadväzuje na druhú otázku. Zákon prijatý v r. 2011 predpokladal výstavbu náhradných bytov do konca budúceho roku. Dodnes bolo z celkového počtu asi 1000 prípadov vyriešených možno 30 a v Bratislave sa s riešením ani nezačalo. Štát prijal nielen nespravodlivý ale aj veľmi problematicky realizovateľný zákon. Asi to nikoho netrápi. Opäť opakujem – ak by sa prijali naše návrhy mohlo byť dnes po probléme a vyšlo by to ďaleko lacnejšie. Pokiaľ samozrejme štát svojim riešením nesledoval úplne niečo iné – úmyselne prijať nereálny zákon, neurobiť nič a čakať, že problém „vyhnije sám“. Toto by sa ale v serióznej krajine robiť nemalo. Uvidíme ako štát zareaguje.

ad 4

A kto v tejto krajine len tak z ničoho nič opustí svoje obydlie. keď nič zlé neurobil? Nikto. Byty sme nadobudli legálne a v dobrej viere. Mimochodom vtedy ani iná možnosť nebola museli ste prijať taký byt aký Vám, štát pridelil. To že štát najprv pridelil ľuďom byty, potom po politických zmenách ich vrátil pôvodným majiteľom a o nájomníkov sa nestaral a dnes sa tvári akože nič je problém štátu nie nájomníkov. Mimochodom v pôvodných reštitučných zákonoch boli ustanovenia, podľa ktorých ostávajú nájomné vzťahy z minulosti nedotknuté. To, že štát potom zmenil pravidlá nie je vinou nájomníkov. Náš problém nám spôsobil štát my sme ani neznárodňovali ani nerozhodovali o spôsobe náhrady krívd z minulého režimu.

Autor Kristián Straka