HN 9.7.2015 str.5
http://hn.hnonline.sk/slovensko-119/vlastnici-bytov-s-regulovanym-najmom-dostanu-miliony-833459
A čo sa do novín nedostalo :
Dobrý deň,
som redaktorom Hospodárskych novín a pripravujem tému o reštituovaných bytoch. Chcel by som zahrnúť aj reakciu nájomníkov v reštituovaných bytoch.
Otázky:
1. Ako sa stavajú nájomníci k tomu, že ESĽP zamietol ich sťažnosti?
2. Ako vnímate súčasnú situáciu?
3. Štát sa do konca roku 2016 zaviazal vyriešiť problém nájomníkov. Ako postupuje v zháňaní náhradného nájomného bývania?
4. V čom bol problém nájomníkov, že odmietali opustiť reštituované byty?
Vopred veľmi pekne ďakujem za reakciu.
ad 1
Rozhodnutie ESĽP vnímame ako politické. Z troch bodov sťažnosti odôvodnil súd len jeden ako zjavne neopodstatnený. Pokiaľ ide o ďalšie dva body tak našu sťažnosť kde sme namietali, že nám v roku 1991 boli bez akejkoľvek náhrady odobraté užívateľské práva k legálne nadobudnutým bytom súd zamietol z dôvodu niekoľkotýždňového časového nesúladu medzi skutkom a vstupom vtedajšieho Československa do Rady Európy. Napriek tomu, že dôsledky pre ľudí pretrvávajú ďalších 25 rokov. Zdôvodnenie zamietnutia tretieho bodu, kde sme namietali diskrimináciu, keďže sme si na rozdiel všetkých od všetkých ostatných občanov nemohli výhodne kúpiť byty do vlastníctva, a to len kvôli opatreniam na strane štátu súd konštatoval, že sťažnosť nemožno prijať, pretože štát prijal práve tie opatrenia a v takej podobe, v akej sme ich zamietli. Toto už považujeme za absurdné zdôvodnenie. Jednoducho – súd pred našim rozhodnutím vyhovel vlastníkom, čo nespochybňujeme a práva vlastníkov rešpektujeme a nechcel si komplikovať situáciu aj problémom nájomníkov. Takže prijal také rozhodnutie aké prijal.
ad 2
Súčasnú situáciu hodnotíme ako výsledok ignorácia našich návrhov zo strany štátu aj samosprávy. Už v r. 2007 sme predložili návrh riešenia a ďalších 8 rokov presviedčame štát aby ho prijal. Ak by bol náš návrh akceptovaný nemusel byť žiaden problém so štrasburským rozsudkom a odškodnením vlastníkov, spokojní by boli aj nájomníci a štát by riešenie vyšlo ďaleko menej než to, ktoré si nakoniec napriek nesúhlasu všetkých zainteresovaných podobe zákona 260/2011 presadil.
ad 3
Odpoveď nadväzuje na druhú otázku. Zákon prijatý v r. 2011 predpokladal výstavbu náhradných bytov do konca budúceho roku. Dodnes bolo z celkového počtu asi 1000 prípadov vyriešených možno 30 a v Bratislave sa s riešením ani nezačalo. Štát prijal nielen nespravodlivý ale aj veľmi problematicky realizovateľný zákon. Asi to nikoho netrápi. Opäť opakujem – ak by sa prijali naše návrhy mohlo byť dnes po probléme a vyšlo by to ďaleko lacnejšie. Pokiaľ samozrejme štát svojim riešením nesledoval úplne niečo iné – úmyselne prijať nereálny zákon, neurobiť nič a čakať, že problém „vyhnije sám“. Toto by sa ale v serióznej krajine robiť nemalo. Uvidíme ako štát zareaguje.
ad 4
A kto v tejto krajine len tak z ničoho nič opustí svoje obydlie. keď nič zlé neurobil? Nikto. Byty sme nadobudli legálne a v dobrej viere. Mimochodom vtedy ani iná možnosť nebola museli ste prijať taký byt aký Vám, štát pridelil. To že štát najprv pridelil ľuďom byty, potom po politických zmenách ich vrátil pôvodným majiteľom a o nájomníkov sa nestaral a dnes sa tvári akože nič je problém štátu nie nájomníkov. Mimochodom v pôvodných reštitučných zákonoch boli ustanovenia, podľa ktorých ostávajú nájomné vzťahy z minulosti nedotknuté. To, že štát potom zmenil pravidlá nie je vinou nájomníkov. Náš problém nám spôsobil štát my sme ani neznárodňovali ani nerozhodovali o spôsobe náhrady krívd z minulého režimu.
Autor Kristián Straka
Dobrý deň,
na mestskom zastupiteľstve Bratislavy dňa 30.4.2015 sa preberali aj body 13. a 14., ktoré sa týkajú zabezpečenia náhradných bytov pre osoby nepovinné vypratať reštitučné byty. V programe ešte v predvečer zasadnutia materiály k bodom neboli. Dostať sa k nim dalo až ráno v deň zasadnutia. Mimochodom na stránke mesta doteraz nie sú.
http://www.bratislava.sk/pozvanka-na-zasadnutie-mestskeho-zastupitelstva-hlavneho-mesta-sr-bratislavy-dna-30-4-2015/d-11047423/p1=11049953
Napriek prísľubu viceprimátora, že sa body 13 a 14 budú preberať po 16-tej hodine po vystúpení verejnosti, nestalo sa tak. preberali sa okolo 14:30. Z našej strany boli prítomní pán Straka a pán Horák, ktorí vystúpili.
http://www.zastupitelstvo.sk/13-bod-Informacia-o-stave-riesenia-obstaravania-nahradnych-najomnych-bytov-podla-zakona–c-2612011-Z-z-v-zneni-zakona-c-1342013-Z-z-pre-najomcov-bytov-v-restituovanych-domoch-31122014.html?vid=79020
http://www.zastupitelstvo.sk/13-bod-Pokracovanie-.html?vid=79021
http://www.zastupitelstvo.sk/14-bod-Informacia-o-postupe-pri-obstaravani-nahradnych-najomnych-bytov-podla-zakona-c-2612011-Z-z-v-zneni-zakona-c-1342013-Z-z-pre-najomcov-bytov-v-restituovanych-domoch.html?vid=79022
O 16:00 potom vystúpili s príspevkami p. Patlevič a neskôr aj p. Straka
http://www.zastupitelstvo.sk/16a-bod-Slovo-pre-verejnost.html?vid=79027
MZ BA skonštatovalo, že materiály rekapitulujú doterajšie aktivity. Mesto sa nachádza v tom istom bode, ako bolo v roku 2011. Dnes je riešenie situácie výstavbou z časového hľadiska nereálne. Materiál navrhuje alternatívy, no ako jediná prijateľná je zmena legislatívy. Mesto sa snaží odložiť o rok účinnosť zákona, resp. o navýšenie príspevku na m2. V súčinnosti s našim združením sa do zreteľa dostáva aj možnosť finančnej náhrady. Ministerstvo ale zatiaľ všetky tieto alternatívy zamietlo. Magistrát vyzval investorov, ktorí by boli schopní zmestiť sa do parametrov príspevku, aby predložili návrhy a možnosti. Nejaké návrhy na hranici podmienok prišli a sú analyzované. Poslanec Bajan vyzval aj starostov mestských častí, aby spoločne hľadali a vytipovali ich možnosti a pomohli tak mestu predísť dopadom, ktoré môže priniesť 1.1.2017.
Pán Straka vo svojich vystúpeniach (boli tri. K bodu 13, k bodu 14 a vo vystúpení verejnosti) skonštatoval, že mesto rieši primárne zákon 261/2011 (vzťah mesto-štátu), ale nevenuje sa zákonu 260/2011 (vzťah obec-nájomník). Za veľmi dôležité vyzdvihol, čo sa bude diať s nájomníkmi, čo nemajú nárok na náhradu podľa 260/2011. Týmto nájomníkom boli riadne a legálne pridelené byty po roku 1992 na dobu nerčitú. Obec im tieto byty nemala prideliť (mala prideliť iné, nezaťažené reštitúciami). Obec sa s tým musí vysporiadať. Ďalej konštatuje, že materiály hovoria len o tom čo sa neurobilo a ktoré termíny neboli dodržané. Vytkol mestu a štátu, že trvali na tom, aby sa najprv spočítavalo, koľko bytov bude treba a až potom sa začalo riešiť ako byty obstarať. Mohlo sa to robiť paralelne, lebo aj bez spočítania sa vedelo, že bude treba stovky bytov. Skritizoval aj novelu zákona, ktorá preniesla bremeno nákladov na sťahovanie z mesta na nájomníka a spomenul rozpor zákona s občianskym zákonníkom. Ako “nefér” uviedol fakt, že zatiaľ čo si nájomník bytu v paneláku mohol tento odkúpiť ihneď za 500€ nájomníci reštituovaných bytov si budú môcť odkúpiť obdobný náhradný byt za 100 násobok ceny. Navyše ide o byt neadekvátny polohou ani rozlohou bytu vypratávanému. Pripomenul tiež, že nevidel objemové štúdie a nevie koľko bytov sa dá postaviť, nevie kto vie stavať za 1000€/m2, nevie koľko bude mesto potrebovať na rozdiel mezi trhovým a regulovaným nájomným. Projekt matador riešil tiež len cca polovicu potrebných bytov. Vyzval magistrát, že by bolo dobré vytvoriť špeciálnu komisiu, v ktorej bude zastúpené ja OZ “Právo na bývanie”. Na záver uviedol, že problém nezačal v roku 2011, ale už aj predtým boli 4 vládne návrhy. Tie ostávali v šuflíku, aby sa nájomníci nebúrili. Dal vinu aj obciam a vyjadril sklamanie, že za obec boli pôvodne považované mestské časti a len na poslednú chvíľu sa to zmenilo na magistrát a teda Bratislavu ako celok.
Pán Horák vo svojom príspevku vyzdvihol prístup Maristrátu, najmä 1. námestníka Ing. Černého. Poďakoval za diskusiu počas podujatia “Bratislava pre všetkých” aj za prisľúbenie účasti na plánovanom Valnom zhromaždení OZ “Právo na bývanie”. Zdôraznil poslancom, že zákon 260/2011 je zlý a že nezohľadnil ani jednu z 18-tich pripomienok nájomníkov. Vyzval magistrát na spojenie síl v žiadosti o novelizáciu zákona.
Ako verejnosť vystúpil aj bývalý primátor Ftáčnik, ktorý uviedol, že ľudia majú iný problém ako mesto. Počas jeho vedenia magistrátu zistil, že 90% nájomníkov by uprednostnilo finančnú náhradu, resp. príspevok na kúpu bytu. Obe možnosti boli ale neprijateľné pre štát.
V príspevkoch pre verejnosť vystúpil aj pán Patlevič. Vyjadril ľútosť nad tým, že diskusia o bodoch neprebehla podľa prísľubu po 16-tej hodine, čo sklamalo aj cca 20 členov združenia, ktorí zbytočne prišli na pôvodne ohlásený termín. Na druhej strane vyzdvihol skutočnosť, že magistrát aj poslanci začali na probléme intenzívne pracovať. K samotným materiálom nezaujal stanovisko, lebo ešte podvečer predchádzajúceho dňa neboli na stránke mesta. Vyjadril obavu z toho, aby pre nečinnosť a nedodržanie termínu peniaze nevyleteli komínom na úhradu rozdielu medzi trhovým a regulovaným nájomným. Skonštatoval, že magistrát len napĺňa zákony 260 a 261/2011, čím zabezpečuje kontinutu bývania, čím sa snaží zabrániť tomu, aby ľudia skončili na ulici. Tieto zákony ale neriešia pôvodnú krivdu spôsobenú nedotiahnutím zákona 182/1993. Bremeno krivdy nebolo po 40 rokoch štátom z pliec pôvodných majiteľov odňaté, ale len prenesené na plecia nájomníkov bez ich podielu na vine. V závere uviedol, že keď to pre spravodlivé vyriešenie problému bude potrebné, bude túto problematiku na mestských zastupiteľstvách otvárať aj počas ďalších 40 rokov.
Chcem poďakovať pánovi Strakovi a pánovi Horákovi za ich vecné a obsahovo hodnotné príspevky. Vďaku si zaslúžia aj za skutočnosť, že strávili na mestskom zastupiteľstve veľa osobného času. Tak mohli reagovať na preberané body napriek skutočnosti, že sa preberali v inom termíne ako bolo prisľúbené.
Tadeus Patlevič